Stretnutie so seniormi

Každoročne, keď príroda naberá krásu jesene, sa stretávame
a prejavujeme svoju pozornosť a úctu tým skôr narodeným, ktorých
vlasy sú postriebrené šedinami a konanie obohatené

veľkými životnými múdrosťami. Ani sme sa nenazdali a od
posledného spoločného stretnutia so seniormi uplynul už rok.

Mesiac úcty k starším sme si v našej obci pripomenuli
aj tento rok, a to 29. októbra na spoločnom posedení
s našimi seniormi.

Všetkých prítomných privítal starosta obce, predstavil vzácnych
hostí, a to PhDr. Jaroslava Makatúru a PhDr. Jozefa Barana. V kultúrnom
programe vystúpili deti z MŠ a ZŠ a ženská spevácka skupina
Soľanske nevesty. Nezabudli sme na našich jubilantov, ktorí
sa v tomto roku dožili okrúhlych narodenín a minútou ticha
sme si spomenuli na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Tohtoročnou
novinkou bola vyhlásená súťaž o „Najlepší domáci kysnutý koláč“.

Do súťaže sa zapojili 4 ženy, ktoré upiekli kysnutý koláč,
a to pani Mária Demčáková, Jozefína Schleifová, Oľga Imrichová
a Emília Madurová a nesúťažne sa zapojila pani Anna

Voľanská, ktorá priniesla ochutnať rôzne druhy zákuskov. Vzhľadom
na to, že bolo veľmi ťažké vybrať ten najlepší koláč, víťazkami
sa stali všetky zúčastnené, ktoré boli za svoju snahu aj odmenené.

Utorkové poobedie sa nieslo v príjemnej atmosfére
priateľských stretnutí – stretnutí starých známych kamarátov.
Sme veľmi radi, že aspoň troškou radosti, rozptýlenia a zábavy
sme spríjemnili deň našim seniorom. Mnohí z nich sa
častokrát cítia opustení a uzatvárajú sa pred

svetom vo svojich príbytkoch. Je potrebné navzájom sa takto
stretávať a prejaviť si úctu, priateľstvo a spolupatričnosť.
Pospomínať si na dni mladosti a tešiť sa z dosiahnutého,

z každodenných radostí, zo svojich blízkych, z krásneho dňa, 
z úsmevu, zo všetkých maličkostí, ktoré robia svet krajším.

Pre nás je potešiteľné, že každým rokom na týchto posedeniach
seniorov pribúda. Aj to svedčí
o tom, že naša práca nie je zbytočná,
ale spĺňa svoj účel – vyťahuje ľudí z kruhu samoty.
„Nech sú požehnaní tí, čo majú pochopenie s mojou
neistou chôdzou a trasľavými rukami.

Nech sú požehnaní tí, čo uznávajú, že moje uši sa už
musia napínať, aby zachytili slová.“